Svetový deň obličiek vznikol z iniciatívy Medzinárodnej nefrologickej spoločnosti a Medzinárodnej nadácie federácií pre obličky vo viac než 100 krajinách sveta. Od roku 2006 sa pripomína každý druhý marcový štvrtok. Cieľom je pozdvihnúť povedomie o dôležitosti obličiek, orgánov, ktoré majú kľúčovú úlohu v zachovávaní života a informovať verejnosť o tom, že choroby obličiek sú časté, nebezpečné a liečiteľné. Heslom tohtoročného Svetového dňa obličiek je:
“Daruj obličku – predĺž život”.
Hlavnou funkciou obličiek je vylučovanie toxických produktov metabolizmu a zvyšku tekutiny z organizmu. Choroby obličiek sú súčasťou veľkej skupiny chorôb, ktoré sú spôsobené rôznymi príčinami, majú rozličný priebeh, klinický obraz a prognózy. Tieto choroby najčastejšie spôsobujú infekcie, poruchy metabolizmu, toxíny a iné príčiny a prejavujú sa ako zápaly obličiek (glomerulonefritis, nefrotický syndróm) a akútne resp. chronické zníženie funkcií obličiek (obličková insuficiencia).
V prípade postupnej straty obličkovej funkcie vzniká chronická obličková insuficiencia. Je to choroba, ktorá sa vyvíja postupne a najčastejšie je následkom cukrovky a vysokého krvného tlaku. Výskumy vo svete ukázali, že približne každá desiata dospelá osoba má určitú formu poškodenia obličiek. Chronická obličková insuficiencia niekoľkonásobne zvyšuje riziko vzniku choroby srdca a krvných ciev, cukrovky, vysokého krvného tlaku, záverečného štádia obličkovej choroby (uremie) a predčasnej smrti (pred 65 rokom života).
V dôsledku choroby obličiek na všeobecného lekára sa v našej krajine obráti priemerne 22000 osôb ročne a v nemocniciach sa lieči okolo 15000 ľudí, z čoho takmer 1/3 na chronické choroby obličiek. Chronické choroby obličiek až v 84% sú príčinou smrti. Na následky tejto choroby v Srbsku ročne zomrie približne 1650 osôb. V štádiu terminálnej obličkovej insuficiencie (zlyhanie obličkovej funkcie) sa nasadí dialýza alebo sa vykoná transplantácia obličky. Trnsplantácia obličky sa zakladá na prenose orgánov, ktoré možno dostať od živých alebo mŕtvych osôb.
Voľba spôsobu transplantácie závisí od toho, ako rýchlo sa nájde zodpovedajúci orgán. U približne 10-15% chorých darcovia orgánu môžu byť geneticky príbuzní (členovia rodiny) alebo nepríbuzenskí donori (manželia, priatelia). Pre ostatných pacientov sa hľadajú zhodní darcovia medzi osobami s diagnostikovanou mozgovou smrťou (kadaverózni darcovia). Z toho dôvodu treba zvýšiť počet kadaveróznych transplantácií.
Potrebné je vo väčšej miere informovať občanov o význame darovania orgánu. Darovanie orgánu je prejavom humánnosti, solidarity a šľachetnosti, ktorou jedna osoba vyjadruje svoje prianie a zámer darovať po svojej smrti hociktorú časť tela za účelom prenesenia/transplantácie, aby sa pomohlo ťažko chorým.
Transplantácia obličiek sa v Srbsku vykonáva v piatich zdravotných strediskách. Počas roka 2011 z celkového počtu 59 transplantovaných obličiek, 0,49 bolo odobratých od mŕtvych darcov. Na čakacej listine na transplantáciu obličky sa nachádza 738 osôb.
Choroby obličiek je možné načas diagnostikovať. Vyšetrením vzorky krvi a krvného tlaku možno odhaliť včasné príznaky obličkovej choroby.
Osem zlatých pravidiel na zníženie rizika vývinu choroby obličiek:
1. Buďte fyzikcky aktívni.
2. Pravidelne si kontrolujte hladinu cukru v krvi
3. Kontrolujte si krvný tlak.
4. Stravujte sa pravidelne a udržiavajte si normálnu telesnú váhu.
5. Pite dostastočné množstvo tekutiny.
7. Prestaňte fajčiť.
7. Neužívajte lieky, ktoré nie sú predpísané na recept.
8. Pravidelne si kontrolujte obličky , ak máte jeden alebo viac faktorov rizika.
Srbská lekárska spoločnosť
Spoločnosť lekárov Vojvodiny 
Klinické stredisko Srbska 
KBC Zemun