Zdravotníctvo a Zdravotný dom Dr. Jovana Jovanovića Zmaja v Starej Pazove

Historiát

Hraničiarska osada Stará Pazova vznikla roku 1770 príchodom Petrovaradínskeho hraničiarskeho pluku na pustatinu Pahsoe t.j. Pazovu. Keďže toto bola pohraničná oblasť s Tureckom, veľký význam tu mala zdravotná starostlivosť, a najmä kontrola a prevencia. V 18. storočí, počas rakúsko-tureckých vojen, v Pazove sa nachádzala provizórna poľná nemocnica, a počas veľkého moru koncom 18. storočia prvýkrát sa spomínajú lekári, ktorí prišli zabrániť šíreniu morovej nákazy a podnietili formovanie sanitárneho kordónu, čo bolo jedným zo spôsobov, ako zastaviť prenos nákazlivých chorôb.

Ani nové vynálezy v oblasti medicíny na začiatku 19. storočia, akým bolo napr. očkovanie, neboli schopné zastaviť epidémie kiahní, skorbutu a iných chorôb. Slovenský farár Samuel Jesenský vo svojej rukopisnej kronike Pazovy o tom zaznamenal: „Ťažký je tento rok 1820, najmä pre deti. Kiahne zasiahli deti, tie očkované aj tie neočkované, čo je dôkazom toho, že proti Božej vôli nijaké nové vynálezy pomôcť nemôžu.“ Blízkosť hranice, a najmä nedostatok čistej a kvalitnej pitnej vody, boli príčinou veľkých epidémií cholery, týfusu, dyzentérie, ktoré zdecimovali obyvateľstvo Pazovy. Z toho obdobia v spomínanej kronike je zaznamenané, že v Pazove žije vyškolená babica Alžbeta Kulíková a holič Kristian Konig, ktorý púšťa krv a lieči pijavicami. V tej dobe bola rozšírená tradičná medicína, bylinkárstvo, ale aj mágia.

Zvlášť ničivé boli epidémie cholery v rokoch 1823,1836, 1849, 1854, a 1873, keď v každom náraze choroby umieralo priemerne 20% obyvateľstva Pazovy.

Za účelom prevencie boli kopané nové studne, ale ani nové pramene nezabránili šíreniu epidémií. Bez ohľadu na všetko toto vrchnosti nemali pochopenie pre obyvateľstvo Pazovy, ktoré bolo nútené odchádzať k regimentným lekárom do Mitrovice, Petrovaradína, či k mestským fyzikusom do Zemunu. V mimoriadnych prípadoch prichádzal lekár z Kontumacu – Karantény, ktorá bola zriadená na ade (riečnom ostrove) v Bánovciach.

Konečne 4. decembra roku 1870 Stará Pazova dostala svojho prvého lekára. Bol to Dr. Andrej Huber. Pred ním bola ťažká úloha, lebo nasledovalo zrušenie Vojenskej hranice a Stará Pazova sa stala veľkým okresom, ktorý zahŕňal 17 obývaných osád.

Koncom 19. storočia v obývaných osadách sa zriaďujú ambulancie, v ktorých liečili priučené zdravotné sestry, bez prítomnosti lekára. Príkazom z dňa 4. júla 1894 očkovanie proti trachómu sa pokladá za povinné. Z dôvodu veľmi vysokej úmrtnosti detí, pozornosť sa predovšetkým venovala odbornosti babíc.

Novinky prichádzajú s 20. storočím. V správe okresného lekára v Starej Pazove dr. Juliusa Samca z dňa 10. 05. 1901 poslanej župnej správe do Vukovaru, potvrdzuje sa, že je uspôsobená prvá ambulancia v osade Stará Pazova.

V dôsledku blízkosti Dunaja a Sávy, nízkeho terénu a podzemných vôd, začína sa zjavovať týfus, dyzentéria, cholera a malária. Preto v auguste 1902 v Starej Pazove bola otvorená infekčná klinika, ktorá, aj napriek krátkodobej prevádzke, splnila svoj účel. Roku 1907 sa však zriaďuje kožná nemocnica v Starej Pazove, ktorá bola v prevádzke len po dobu trvania nákazy.

Pred prvou svetovou vojnou v Pazove znovu vyčíňa cholera, a preto znovu bola otvorená nová provizórna infekčná klinika. Začiatkom vojny v Pazove bola formovaná tzv. Poľná vojenská nemocnica. Ako okresný lekár sa vtedy spomína Dr. Milorad Maksimović. Po skončení vojny, v novom štáte, Kráľovstve Srbov, Chorvátov a Slovincov, Stará Pazova sa stáva súčasťou Sriemskej oblasti a od roku 1929 Dunajskej banoviny. Jedným z primárnych problémov, ktorý bolo treba riešiť, sa znovu stal problém zdravotnej starostilivosti o obyvateľstvo.

Roku 1928/1929 začína sa výstavba Okresnej zdravotnej stanice v Starej Pazove. Budova bola dokončená koncom októbra 1930 a začala s prevádzkou roku 1931. Prvý lekár v tejto zdravotnej stanici bol Dr. Vladimír Vereš. Roku 1933 bol formovaný Zdravotný výbor staropazovského okresu, ktorý mal za cieľ sledovať a zveľaďovať poskytovanie zdravotnej starostlivosti na danom území.

Počas druhej svetovej vojny lekári sa striedali v dôsledku mobilizácií a odchodu na front a okupačné vojská mali svojich lekárov. Počas záverečných bojov za oslobodenie v Starej Pazove bola zriadená Vojenská nemocnica NOV a Červenej armády. 11. februára 1945 v rámci okresného NOV (Národnooslobodzovacieho výboru) bol založený Zdravotný výbor. V tom čase Pazova ešte stále nemala svojich lekárov. Ako okresný lekár v roku 1946 sa spomína Dr. Pejaković. V snahe zabrániť kožným ochoreniam, infekciám a všivavosti v Starej Pazove bola zriadená verejná kúpeľňa a komora na naparovanie odevov.

31. 05.1946 v Starej Pazove bol inštalovaný prvý röntgen a zriadený Antituberkulózny dispenzár.

27. 03.1947 Okresný NV Sriemska Mitrovica prijíma rozhodnutie, aby Dr. Vereš a Dr. Pejaković boli lekármi v Starej Pazove. Z toho obdobia je známy aj stomatológ Josip Šimunović. V päťdesiatych rokoch Stará Pazova mala troch stomatológov. Boli to Đurđija Šovljanski, Dr. Klašnja a Šimunović.

28. 02.1958 bol formovaný Zdravotný dom Stará Pazova, ktorý zahŕňal: Oddelenie všeobecného lekárstva, Detský dispenzár,Gynekologickú ambulanciu, Zubnú ambulanciu a Antituberkulózny dispenzár.

18. 02.1969 bolo rozhodnuté, aby sa začala výstavba novej budovy Zdravotného domu. Správcom bol Dr. Vranić.

Roku 1976 Zdravotný dom v Starej Pazove dostal svoj súčasný názov – Dr. Jovana Jovanovića Zmaja.

07. 07.1982 bola zriadená Lekárska pohotovosť v rámci Zdravotného domu Dr. Jovana Jovanovića Zmaja v Starej Pazove.